Vaša domáca rutina jednoducho nestačí. Zubný povlak, ktorý si nestihnete dokonale odstrániť, do niekoľkých hodín stvrdne a mení sa na zubný kameň. A tu prichádza ten najväčší problém – stvrdnutý zubný kameň bežnou kefkou už nikdy neodstránite. Naše telo ho vníma ako cudzorodú látku a začína s ním bojovať zápalom.

Možno si hovoríte, že vám sem-tam pri umývaní krvácajú ďasná a je to normálne. Omyl. Je to prvý a mimoriadne nebezpečný varovný signál. Až 80 – 90 % dospelej populácie trpí zápalom ďasien (gingivitídou) alebo jeho deštruktívnou formou – parodontitídou.

Naše ústa nie sú sterilné. Žijú v nich miliardy baktérií, z ktorých najznámejšia je Streptococcus mutans. Tieto baktérie sa po každom jedle usádzajú na povrchu zubov a vytvárajú lepkavý film – zubný povlak.

Keď zjete čokoládu alebo vypijete sladený nápoj, baktérie v povlaku tieto cukry začnú spracúvať. Vedľajším produktom ich metabolizmu sú kyseliny. Tieto kyseliny okamžite začínajú útočiť na vašu zubnú sklovinu.

Tento proces sa volá demineralizácia – kyseliny vyťahujú zo skloviny minerály (vápnik a fosfáty). Vaša sklovina sa stáva poréznou ako špongia. V tejto fáze sa kaz javí ako kriedovo biela škvrna. Dobrou správou je, že kým je kaz v štádiu bielej škvrny, je reverzibilný. Vaše sliny totiž obsahujú minerály a vápnik, ktoré vedia tieto „diery v mriežke“ opäť zaplniť. Tomu hovoríme remineralizácia.

Amalgám je zliatina ortuti s ďalšími kovmi, ako sú striebro, meď a cín. Práve ortuť je hlavným dôvodom zákazu. Hoci je v plombe v pevnom skupenstve a pre dospelého človeka sa dlhodobo považovala za relatívne bezpečnú, problém je globálny a ekologický.

1. Ekologická záťaž: Pri odstraňovaní starých plomb, ale aj pri spaľovaní v krematóriách či spracovaní odpadu sa ortuť uvoľňuje do životného prostredia. Je to toxický ťažký kov, ktorý sa hromadí v pôde a vode, odkiaľ putuje do rýb a následne späť k ľuďom. EÚ sa v rámci Minamatského dohovoru zaviazala eliminovať ortuť zo všetkých odvetví.

2. Mechanické riziko pre zub: Amalgám má úplne iné fyzikálne vlastnosti ako prirodzený zub. Je to kov, ktorý sa pri horúcich nápojoch rozpína a pri studených zmršťuje (tepelná rozťažnosť). Zub však na tieto zmeny reaguje inak. Po rokoch toto „pracovanie“ kovu v zube vytvorí mikropraskliny. Možno ste už počuli o prípadoch, kedy človek zahryzol do mäkkého rožka a zub s amalgámom sa mu rozpolil na polovicu. To nie je chyba rožka, ale únava materiálu zuba pod tlakom amalgámu.

3. Absencia chemickej väzby: Amalgám v zube drží len mechanicky – zaklinuje sa tam. Aby nevypadol, zubár musí vyvŕtať priestor v zubu, ktorý je dole širší ako hore (tvar rybiny). To znamená, že lekár musí odstrániť aj kusy zdravého zubného tkaniva, len aby tam plomba držala.

Zjednodušene povedané, röntgenové žiarenie je forma energie, podobne ako viditeľné svetlo, ale s oveľa vyššou schopnosťou prenikať hmotou. Keď lúč prechádza vašimi ústami, rôzne tkanivá ho pohlcujú rôzne:

• Mäkké tkanivá (ďasná, líca) žiarenie prepustia takmer úplne – na snímke sú tmavé alebo nie sú vôbec viditelné.
• Tvrdé tkanivá (kosti, zuby, plomby) žiarenie pohltia – na snímke svietia nabielo.

Zjednodušene povedané, fazety na zuby sú tenké plátky, zvyčajne vyrobené z vysoko odolnej keramiky, ktoré sa fixujú na prednú stranu vašich vlastných zubov. Môžete si ich predstaviť ako vonkajšiu fasádu pre zuby.

Zub sa stáva „mŕtvym“ v momente, keď príde o svoju vitalitu – teda keď mu lekár odstráni zubnú dreň (nervy a cievy). Toto ošetrenie je nevyhnutné pri hlbokom kaze alebo zápale, aby sa zub zachránil pred vytrhnutím.

Problémom však je, že spolu s nervom prichádza zub aj o výživu a hydratáciu. Predstavte si to ako rozdiel medzi živým konárom stromu a suchým drevom. Živý konár je pružný a odolný. Suchý konár je krehký a pri tlaku sa ľahko zlomí. Presne to sa deje s vaším mŕtvym zubom. Bez výživy krehne, stráca pružnosť a stáva sa náchylným na prasknutie.

Pojem „umelé zuby“ je dnes omnoho širší ako kedysi. Nejde len o klasickú snímateľnú zubnú protézu. Zahŕňa viacero riešení, ktoré sa líšia rozsahom, komfortom aj cenou:

• Korunky a mostíky – nahrádzajú poškodené alebo chýbajúce zuby tým, že sa pripevňujú na vlastné zuby alebo implantáty.
• Zubné implantáty – titánové skrutky vsadené do kosti, ktoré slúžia ako náhrada koreňa zuba. Na ne sa nasadzuje korunka alebo celý zubný oblúk.
• Čiastočné a celkové snímateľné náhrady – protézy, ktoré nahrádzajú viacero zubov (čiastočné) alebo všetky zuby (celkové). Dnes existujú aj moderné varianty s veľmi prirodzeným vzhľadom. Na výber máte aj tzv. flexi protézy bez kovových prvkov.
• Hybridné náhrady – kombinácia implantátov a protéz, ktoré sa dajú pevne uchytiť, no podľa potreby odobrať.

Kompletná rekonštrukcia chrupu je súbor stomatologických zákrokov, ktorých cieľom je obnoviť celý chrup – funkčne aj esteticky. Nejde len o výmenu jedného či dvoch zubov, ale o celkovú premenu či obnovu celého chrupu. Môže zahŕňať:

• výmenu starých koruniek a mostíkov,
• zubné implantáty,
• extrakcie nevyhovujúcich alebo deštruovaných zubov,
• ošetrenie koreňových kanálikov (endodoncia),
• úpravu ďasien,
• estetické výplne,
• náhrady celých oblúkov zubov (napr. All-on-4, All-on-6),
• niekedy aj ortodontickú liečbu.